Pojem: Vianočné trhy.
Definícia: niečo čo je pre nás v Tete-Art skoro nereálne.
Pred Vianocami u Tete-Art nastáva humbug najvyššieho rázu. Zaiste to poznáte i vy. Vianočné objednávky, na poslednú chvíľu, sa valia z každej strany a do toho samozrejme i vianočné handmade akcie. Nevieme kde nám hlava stojí. A to sa každý rok zadúšam ako si postavíme vianočný stromček už na Mikuláša, aby sme si užili aspoň kus milovanej vianočnej atmosféry. Ako si urobíme dokonalú vianočnú výzdobu a perfektne vyzdobíme vianočný stôl a budeme mať napečené a všetko bude totálne a absolútne idylické.
Čo myslíte, podarilo sa nám to?
Prd!
Takú figu borovú….
A tak si opäť vravím: Budúci rok to dáš… No čo, snívať treba, nie?
Nuž a poviem vám, rovnako to máme i s Vianočnými trhmi. Veľmi radi by sme šli po večeroch s kamošmi na vínečko, medovinku či hriatô a na kus reči….
Ale nedá sa. Práca, ktorú ľúbime nepustí a tak jediná možnosť ako sa dostať na Vianočné trhy, je ísť tam pracovne. A viete ako, to nie je to pravé makové.
Na naše veľké, preveliké potešenie, tohto roku kamarátka s pomocou uja Googla vyzistia, že v Budapešti sa Vianočné trhy konajú až do 1.januára.
Ej bisťu! Konečne niečo pre nás!
Nelenili sme a hneď po Vianočných sviatkoch, sme sa do Budapešti, na dva dni vydali.
V Budapešti, je niekoľko Vianočných trhov. Tie hlavné nájdete na Vörösmartyho námestí, v úplnom centre.Už pri príchode bočnými uličkami do centra, nás úplne očarila výzdoba. Maďari si dali naozaj záležať.
Zo všade sa vinula vôňa vareného vína, grilovaného mäska a sladučká vôňa štedrákov, štrúdlí a trdelníkov.V strede nájdete množstvo remeselných stánkov s krásnymi kúskami a po bokoch zas gastro stánky.
A poviem vám, to neboli ledajaké gastrostánky na aké bežne narazíte u nás. I tie remeselné i gastro stánky mali svoj jednotný štýl. Boli krásne nasvietené i vyzdobené. Jedlo bolo veľkolepo nastajlované a pripravovali vám ho priamo pred očami.
Máte mlsný jazýček?
Tam by ste si isto prišli na svoje. Od rôznych klobások, langošov, pečeného prasaťa či grilovaného mäska cez Segedín sa dopracujete k lososom i Palee a kadejakým iným špecialitkám. Verím, že každý by si tam našiel to svoje.
Vínčisko tam lievajú zásadne do trojdecových pohárov a tak vám rýchlo bude nie len teplo ale i hodne veselo. Nám veru bolo.
Ceny sú približne rovnaké ako u nás, za víno zaplatíte zhruba 2€ za klobásku asi tak 5€. A trhy sú otvorené od 10:00 ráno do 22:00. Remeselné stánky však zatvárajú skôr.
Ako na každých trhoch i tu nájdete pristavené Toitoiky. Vykašlite sa na ne a radšej zbehnite do veľkých obchodov so suvenírmi. Tam nájdete i toalety pre verejnosť za 1€. Krásne, čisté, nonstop upratované a s toaletným papierom.
Napapaní, napití, vycikaní?
Tak hor sa na nočnú prechádzku popri Dunaji.
Reťazovým mostom tam a po Alžbetinom zas naspäť. Prechádzka vyzdobenou, nočnou Budapešťou má svoje čaro a hoc fučalo a dulo na prietrh, nedalo sa odolať.Na záver ešte na pivko, naplánovať druhý deň a šup do hajan.
Druhý deň sme sa rozhodli obehať toho čo najviac to pôjde. Z apartmánu sme vyrazili skoro ráno, deň započali výdatnými raňajkami a potom už hor sa za pamiatkami.
Naše prvé kroky viedli do múzea Hospital in the rock. Čaká tu na vás história 2. svetovej vojny, z trochu iného pohľadu, z pohľadu nemocnice. Ak sa toto miesto rozhodnete navštíviť, je pre vás pripravená zaujímavá až desivá prehliadka podzemnej nemocnice a atómového krytu s pôvodným lekárskym vybavením. Prehliadky sa konajú každú polhodinu a sú v rôznych jazykoch. Slovenčinu tam nečakajte, no sprievodcovia majú excelentnú angličtinu.
Kúsok od múzea sa nachádza Rybárska bašta a kostol sv. Mateja. Kostol je sprístupnený turistom, no nám na prehliadku tentokrát čas neostal. Na prehliadku mesta sme mali len jeden deň, a chceli sme toho aspoň z vonku obzrieť čo najviac.
Budapešť je plná turistov, až preplnená a jedným z najpreplnejších miest v nej je rozhodne Rybárska bašta. Hlava na hlave a to doslova. Na fotku bez ľudí zabudnite, jedine, že by ste prišli na svitaní. A že sa len tak dostanete do MHD zabudnite tiež. Po niekoľkých pokusoch sme to vzdali a prešli sa pešo niekoľko zastávok než sme sa do niektorej električky zmestili.
Naše ďalšie kroky viedli na námestie Hrdinov, kde sa týči pamätník Milénia a z tade pekne do mestského parku, ktorý sme si krížom krážom prešli celý v snahe nájsť reštauráciu, pretože naše brušká sa už po vyčerpávajúcom dni značne ozývali.Tento úkon sa už miestami začal zdať až nereálny. Kamkoľvek sme prišli, do ktorejkoľvek reštaurácie, tak bola úplne plná. Mnohé až tak, že ľudia čakali vonku a to kým sa uvoľní stôl.
Po hodine a pol neúspešného hľadania, sa nám predsa len podarilo nájsť reštauráciu s názvom Piroska. Tiež bola plná, no čašník nás ubezpečil, že do 10 minút bude mať pre nás stôl.
Reštaurácia mala interiér v štýle maďarskej dediny neskutočne otrasné zapchaté a špinavé toalety a trochu neupravených, postarších čašníkov. No za to sa im musí nechať, že to boli dobrý čašníci, ktorý sa venovali hosťom, odporučili vám jedlo a bavili sa s vami plynulou angličtinou. A jedlo bolo výborné.
Vonku sa nám už opäť zotmelo a my sme sa rýchlo presunuli na zastávku najstaršieho metra v Európe. Najstaršia linka M1 má secesnú výzdobu a na stanici to vypadá ako niekde v rozprávke. Táto, najstaršia trasa bola postavená hĺbením ako jeden výkop a dodatočné prekrytá.Je teda tesne pod zemou a preto keď idete ponad trať počas toho ako ide metro, tak ho nie len počujete, ale doslova cítite ako sa vám chveje zem pod nohami.
Opäť sme sa presunuli na Vörösmartyho námestie, kde sme sa tentorkát rozhodli navštíviť tradičnú cukráreň. Rad ľudí pred ňou nás už neprekvapil, avšak prekvapili nás ceny. Ani nie tak vysoké ceny, s tými sme rátali keďže sa jedná o tradičnú, nóbl cukráreň. Prekvapila nás prirážka skoro 100% ktorú si účtujú za to, že si na koláčiku pochutíte v prostredí kaviarne. Keby ste si ho dali zabaliť a vzali by ste si ho so sebou, tak zaplatíte nižšiu sumu. Takže napríklad za kúsok Sacherky takto zaplatíte skoro 14€ .
Na záver sme sa presunuli k parlamentu a odtiaľ k Bazilike sv. Štefana. Pred touto najvýznamnejšou kresťanskou stavbou v meste sa nachádza betlehem a niekoľko stánkov s občerstvením i rôznymi výrobkami. Vždy v polovici hodiny tu na stenu baziliky premietajú svetelno hudobnú show, ktorá sa vám postará o nezabudnuteľný zážitok z Vianočných trhov.
Dohromady sme v Budapešti strávili necelých 26 hodín. Boli sme očarený, nádherným mestom, nie nadarmo sa hovorí, že je to perla na Dunaji, úžasnou výzdobou, prepracovanými trhmi. Dobre sme sa najedli, napili, nachodili mnoho, mnoho kilometrov a veľa videli. Dokonalo nás prefúkalo, trošku sme vymrzli ale počasie nám vyšlo až gýčovo krásne.
Ak váhate kam sa budúci rok vydať na trhy, či na výlet, Budapešť môžeme len a len odporúčať.
Ak ste dočítali tento článok až sem, ďakujeme za Váš čas, snáď vás inšpiroval k návšteve Budapešti.
A ak vám bolo málo a chystáte sa napríklad do Prahy, naše typy ako na ňu sa dočítate v našom predošlom článku, s názvom 100-vežaté potulky, kde k prevej časti, pribudne v novom roku konečne i pokračovanie.
Tete